Zdravý dom – biodom

“Poznanie vždy zaostáva za skutočnosťou a normy vždy zaostávajú za poznaním.“

S rozvojom spoločnosti a priemyslu v neposlednom rade aj chemického, sa v architektúre a stavebníctve neustále zvyšuje podiel látok, ktoré pri dlhšom pôsobení možu mať závažné účinky na zdravie a pohodu ľudí. Tieto látky možno nie sú priamy pôvodcovia rôznych ochorení, ale dajú sa považovať za faktor spôsobujúci oslabenie organizmu.

To, že niečo nie je zakázané, neznamená že je to neškodné. Ani rádioaktívne žiarenie neexistovalo, kým ho veda neobjavila, alebo vedecké skúmanie škodlivosti fajčenia trvalo 20 rokov, kým sa fajčenie vyhlásilo za škodlivé.

Človek by sa mal spoliehať predovšetkým sám na seba a neočakávať, že mu zdravé prostredie v jeho dome niekto zabezpečí (EU či iné organizácie).

Tu je vhodné použiť princíp predbežnej opatrnosti, ktorý hovorí, že vždy keď existuje riziko možného nebezpečenstva a to aj v prípade, že riziko nie je stopercentne preukázané, treba konať tak, akoby toto nebezpečenstvo bolo reálne.

Kým vo vonkajšom prostredí sa aj vďaka aktivitám rôznych ekologických organizácií koncentrácie zakázaných látok znižujú, v našich domovoch sú niekedy ich koncentrácie mnohonásobne vyššie ako vo voľnom priestranstve.

Materiály a technológie, ktoré niekto prezentuje ako neškodné, však môžu mať v sebe látky, ktoré pre ich výrobu a vlastnosti sú nevyhnutné a ich zdravotná nezávadnosť je diskutabilná.

Nie pre každého je ušetrenie niekoľkých Eur prednejšie, ako vstupovať do rizika nedostatočne preverených technológií a materiálov. Niektoré materiály a technológie už majú za sebou nazvyme to další vývojový stupeň, kde výrobcovia a predajcovia tvrdia, že negatívne vlastnosti, ktoré boli preukázané, sa už odstránili.

Stará múdrosť, že: ,,Čo nie je odskúšané 100 rokov, to nie je odskúšané“ v dnešnej dobe platí dvojnásobne.

Preto treba byť opatrný, pozerať sa na veci hlbšie a odolať komerčným tlakom a marketingu.

Dom má byť v prvom rade zdravý, až tak úsporný a ekologický.